Ako som sa dostala k materiálu WASHABLE PAPER?

Vyštudovala som Hotelovú akadémiu a pracovala som v gastre. Ale k umeniu, tvorbe, maľbe som mala vždy blízko. Približne pred rokom som pri prezeraní stránok na webe, fotiek na Instagrame našla zahraničných handmade tvorcov, ktorí šijú vecičky z materiálu nazvaného Washable paper. Začala som sa oň viac zaujímať. Materiál som poznala len veľmi okrajovo cez jednu taliansku značku. Na Slovensku som však nenašla širšie zastúpenie handmade tvorcov, ktorí by s ním pracovali. A toto bol ten impulz. Dostala som nápad, že by som mohla tento materiál viac odprezentovať na Slovensku a šiť z neho nejaké výrobky. Zaujal ma totiž svojimi vlastnosťami, tým ako vyzerá a čo všetko sa dá z neho vytvoriť. Pri jeho výrobe sa berie ohľad na životné prostredie aj na zamestnancov a takto je následne certifikovaný podľa certifikátov Oeko- Tex Standard 100 a FSC.  Je jemný, ľahký a pevný zároveň. A na pohľad vyzerá naozaj štýlovo.

Zopár mesiacov trvalo, než som si povedala, že do toho idem naplno. Navštevovala som kurz šitia, našla som dodávateľa, premyslela ako by vyzerali moje výrobky, zohnala a zistila som všetko potrebné na takúto tvorbu a odišla som z práce.  Rozvinula by som viac to, že som si premyslela ako by vyzerali moje výrobky. Premyslieť to, je jedna vec. Ale dať tomu reálnu podobu je vec druhá. Nasledovalo obdobie snahy ušiť presne to, čo som si vymyslela. Pokusy, omyly, radosť, nepodarky, ... také bolo toto obdobie.  Je totiž rozdiel v šití s textilom a s materiálom Washable Paper. Ak sa niečo nepodarí pri šití s textilom, jednoducho šev vypáraš a skúsiš to znova. Pri materiáli Washable paper možností na opravu veľmi veľa nie je. Aby som bola presnejšia – nie je tam skoro žiadna možnosť. Ak totiž ihla prešije materiál, dierky po vpichu už ostávajú. Presný počet kusov, ktoré leteli rovno do koša zrátané nemám, ale priznávam sa k nim. Napriek mojej skazenej nálade, ktorú mi nepodarky spôsobili, urobili vo svojej podstate službu ľudstvu, že som na ďalší pokus bola o niečo múdrejšia.Tak som sa sama pomaly učila ako ušiť danú vec čo najlepšie. A v podstate sa stále učím a myslím, že aj stále budem. Vždy je priestor na zdokonaľovanie.

Som stále na začiatku. Začínam s predajom, zviditeľnením sa a prezentovaním toho, čo ma naozaj baví. Musím si však ´´zaklopať´´ , že sa stretávam s ľuďmi, ktorí vedia pomôcť, poradiť alebo niečo proste urobia z dobrej vôle. Len tak. A nič za to nechcú. Lebo možno pred pár mesiacmi či rokmi boli v podobnej situácii – v začiatkoch – a vedia aké to je. Alebo jednoducho oceňujú ručnú tvorbu. Takýmto ľuďom patrí veľké ĎAKUJEM. A ešte väčšie ĎAKUJEM je pre ľudí z môjho okolia, ktorí ma podporujú a veria mi. Asi to my tvorcovia máme všetci rovnako, no nie?